Pár rokov som radovým zamestnancom „obyčajným“, ktorý musí raziť heslo v korporátnom svete, že ak chce prežiť, musí držať ústa a krok, schválne som neuviedla výraz, lebo ten sa vačšinou mení v závislosti od zúfalstva alebo hnevu jedinca.
Za ten čas som si vypracovala svoj vlastný, laický posudok našich veľmi obľúbených nadriadených, či už s mimi máme dobré vzťahy, alebo nie. (V prvom „vydaní“ na papieri mám napísané úplne iné výrazy, ale na faktu to nič nemení).
Rozlišujeme štyri typy manažérskych typov:
1. Snobský typ
2. Pako typ
3. Typ Dobrák
4. Typ Flegmatik
Povieme si niečo o prvom type:
1. Snobský typ:
Poznávacím typom tohto typu manažéra (slovensky vedúceho), alebo aj ďalšieho kvázi úspešného muža je, že chodí v košeli, ktorá može byť farby ružovej (toleruje sa, i keď je to obyčajne farba pre homosexuálnu menšinu) a čiernych nohaviciach s pukmi, ktoré má starostlivo vyžehlené. Neustále chodí s mobilom pri uchu, čím si može sám sebe dokazovať, aký je doležitý.
Jeho ego a alter ego musí byť masírované zo všetkých strán, a to buď tým, že ukazujú, aké majú hodinky na zápästí, či aké majú auto, tí trocha inakšieho levelu radi ukazujú aj svoju frajerku.
Prechod do vyšieho levelu majú signalizovať hodinky na zápästí a hlavne povýšenecký hlas (vačšinou mávajú títo típci hlas vyšších oktáv, ktoré potom uplatňujú pri vrieskaní na podriadených).
Povýšenosť je u snobského syndrómu manažérov patologický rys a prejavuje sa všade – v práci a i v súkromí.
U extrémenho patologického chovania tohto snoba dochádza k viacerým konfrontáciám s podriadenými, kde on sa prejavuje, alebo štylizuje do úlohy boha (závisí od stupňa a úrovne manažmentu). V nižšom manažmente sa tento rys tak veľmi neprejavuje, pretože nižší manažér nemože zachádzať s podriadenými ako s tými, ktorý okopávajú pole, prípadne doja kravy na družstve. To by šiel sám proti sebe. Ako sa stupňuje jeho úroveň a level manažmentu, je už celkom bežné, že sa tvári, ako keby bez neho padli akcie na burze.
Tento typ manažéra je všeobecne najmenej obľúbený, ale paradoxne – málokedy ho prepustia. Je ako terminátor, nedotkne sa ho ani kríza globálneho charakteru a ani najvačšia nezamestnanosť v kraji. Ak sa ho aj chcú zbaviť, preradia ho buď na menej významnú funkciu, alebo odíde sám, lebo on za „také peniaze robiť nebude“, „nikto si ho neváži“, nikto nevidí, čo pre firmu spravil a pod.
Podriadeným sa zväčša po jeho odchode uľaví, aj keď snobskí manažéri vačšinou nepožadujú po podriadených špičkové výkony, doležitý je pre nich zjav, nie charakter podriadeného a podľa toho aj hodnotia. Im nevadí, že napr. jedna podriadená má v hlave prázdno, že keby do jej hlavy zasvietili, tak možu premietať filmy v HD rozlíšení, ale jemu celkom stačí, že je pekná a všetko ostatné je nedoležité. Smolu majú chlapi, alebo tí, ktorí si dovolia oponovať.
Ja sama osobne som sa s týmto typom manažéra stretla v ženskej podobe, a možem povedať že ženy povrchné a snobské sú snáď horšie ako chlapi. Keďže nevynikám fyzickou krásou, bola som šikanovaná viac, ako rok. Ale nuž – všetko zlé je na niečo dobré.