Všeobecne je Pako Typ Manažéra v zákonníku práce jasne definovaný a vymedzený pojmom ako klasický vedúci (manager). Preložené do ľudskej úbohej reči sa to dá chápať aj tak, že skoro každý vedúci (managér) je vo svojej podstate vlastne pako, lebo nerobí veci tak, ako by robiť mal.
A Pako plodí len pakotiny.
Pako má spravidla svoju vlastnú kanceláriu (platí aj u snoba), ktorá je vybavená písacími potrebami, šanómni a hlavne notebookom. Niekedy tam má aj kvety, a fotku manželky/milenky.
Kancelária je vybavená aj špeciálnou kukaňou, kde sa schádzajú nadriadený a podriadený na spoločné spätné väzby a prestavenia o víziách firmy, prípadne polemizovaním o firemných hodnotách, ktoré sú vačšinou len na papieri, nikto ich nedodržuje.
Jeho úloha v korporačnej jednotke je jasná: viezť sa na podriadených a aplikovať nezmyselné úkony vyššieho managementu na podriadených.
Priebeh tzv. spätnej väzby (koučingu) medzi Pako vedúcim a podriadeným:
Každá korporátna jednotka si zaisťuje u radového uchádzača alebo nováčika výkon na 200% už pri podpise pracovnej zmluvy. Chráni sa tak i pred možnými inšpekciami, ale aj pred súdmi, ktoré by mohli potiahnuť až na európsky súdny dvor.
Zamestnanec, ktorý za posledný kvartál vykazoval percentuálne spriemerovaný výkon zhruba na 199,9 periodických je predvolaný pred svojho priameho nadriadeného, s ktorým majú rozobrať príčiny jeho slabého výkonu.
Pako manažér sedí za vrchstolom vo svojej presklenej kukani, pred sebou má notebook, kde má otvorený Excel s krivkou výkonu toho a toho zamestnanca, a pohľad tupo upretý na graf, ktorý znázorňuje krivku výkonu zamestnanca.
„Tak, čo mi k tomuto poviete?“ spýta sa podradeného a natočí k nemu notebook s krivkou výkonu.
Podriadený chvíľu mlčí, alebo prešľapuje, nevie, čo má povedať. Chce sa mu mlčať, aby ho nevyhodili, ale zároveň má sto chutí mu niečo povedať.
„Tak,“ managér dramaticky ťukne na enter na notebooku. „Sledoval som váš výkon za celý kvartál a nepotešil ste ma, pretože ste neprekročil 200 % percent, ako máte v pracovnej zmluve. Dávam vám také malé upozornenie,“ teatrálne siahne po zdrapu papiera, ktorý sa povaľuje po jeho pravej strane.
„Tu mi to podpíšte, a nemusíte to čítať, nie je to nič pre vás,“ povie Pako a ukáže riadok vpravo dole na hárku papiera.
Úbohý podriadený sa skloní na dubový stol a hárok papiera podpíše.
„Kópiu si možete nechať,“ povie Pako vedúci a otvorí si nový excelovský súbor. Teatrálne, s rukami vysoko nad klásvesnicou notebooku si otvorí nový excelovský súbor, aby sa pozrel na ďalšieho zamestnanca.
Bohužiaľ Pako manažér odráža dnešné pomery a filozofiu firmy v zamestnaní, kde obyčajný človek – a nezáleží, či je to človek za pásom, v obchode, alebo v kancelárii – nemá veľkú úctu a zachádza sa s ním ako s dobytkom. Hoci sa radi hrdíme prívlastkom humanisti, v podstate sme zostali barbari.