Dobrácky typ manažéra je prakticky obľúbený ale veľmi ohrozený druh, lebo zvyčajne sa stáva a to formou vyšších a nadprirodzených síl Pako typom, alebo Snob typom. Dobrák, klasický dobrák musí byť dobrák od narodenia, a nemeniť svoju podstatu ani keď ide o vyššie miesta, alebo o moc.
Keďže v praxi je nereálne šplhať sa hore a zároveň zostať dobrákom, Typ dobrák zostáva v podstate len v nižšom managemente (može to byť napríklad majster – dnes sa to už ale volá „team leader“).
Tento parťák s vami zájde po smene na pivo, toleruje vaše neskoré príchody do práce – ak nepracujete náhodou na linke, kde sa neskoré príchody do práce netolerujú, je priateľský a milý a … div sa svete – medzi podriadenými aj obľúbený.
Mierne pokarhania robí medzi štyrmi očami a nerád je s niekým za zle. Ani s vyšším levelom managementu. V niektorých prípadoch prevádzkuje aj rektálny skialpinizmus, čo je ale obľúbená športová disciplína slabších pováh.
Logicky sa tam počíta akosi aj dobrácky typ manažéra.
Keďže dobrácky typ manažéra nedosahuje v globále také pracovné výsledky aké by mal mať, nevydrží v korporácii dlho. Ak aj áno, tak sa automaticky zmení na Pako Typa, pričom svoju dobrácku povahu ukazuje len niektorým podriadeným.
Výpovedný proces u tohto typu prebieha asi takto:
Manažér Typ dobrák dostane signál zhora, že ten a ten podriadený si už dlhšiu dobu neplní svoje povinnosti, predvolá si svojho podriadeného do kancelárie (alebo do kukane), kde dlhú dobu hľadí pred seba ako zmyslov zbavený a rozmýšľa, ako preniesť zlú správu tak, aby neklesol u podriadeného.
Rozmýšľa, pred sebou má originál podpísané vytýkacie listy (diplomaticky sa to volá aj „výzva k ostránení nedostatkov“), a premýšľa. Hlavu má v dlaniach, pred sebou otvorený notebook a nevie, čo má robiť.
Podriadený stojí v diskrétnej zóne od jeho stolu, aby mu príliš nenakukoval do ľajstrov, a tiež sám nevie, čo má robiť.
Na to Manažér Typ Dobrák prenesie:
„Niekoľkrát som ťa vyzýval k odtránení nedostatkov, písomne, bohužiaľ musím skonštatovať, že sa tak nedeje. Čo je vlastne príčinou toho, že nenaplňuješ požiadavky na pracovnú pozíciu?“
Podriadený tuší prúser a mlčí.
„Je to na tebe vidieť, že kašleš na prácu,“ odpovie za neho.
„V poslednej dobe som to mal ťažké,“ zmože sa zamestnanec na svoju chabú obhajobu.
„Ja som si myslel, že si sa na to vysral,“ konštatuje manažér.
„Ja viem, že to tak vyzerá, ale… prosím ťa, mám doma na krku dve deti, miliónovú hypotéku, preboha, toto mi nemožeš urobiť!“ zopne ruky zamestnanec.
„Ver tomu, že ja to nerobím rád. Ale musím. Tvoje pracovné výsledky sú neuspokojivé. Ale… máš nárok na dvojmesačnú výpovednú lehotu… ak by ti robil problém… možeme sa dohodnúť i na trojmesačnej, chápem tvoje rodinné prostredie, ale nemožem inak. Bol si dva krát písomne upozornený.“
„Daj mi ešte jednu šancu a ja urobím, čo budem mocť.“
Manažér zloží ruky.
„No tak dobre,“ povie a odloží ľajstre.
Samozrejme, že zamestnanec sa bude flákať naďalej a naďalej si nebude plniť pracovné povinnosti, navyše sa hneď po tejto spätnej väzbe hodí na maródku.
Tak to už bohužiaľ u dobráka chodí. S dobrákom totiž vydrbávame, na hajzla nadávame a pritom sme bezmocní…